Banská Štiavnica

Kráska obklopená Štiavnickými vrchmi, dýcha históriou, baníctvom aj umením…

Ideálne miesto na oddych i zábavu pre celú rodinu, od najmenších návštevníkov až po seniorov, a to počas celého roka. Vybrať si môžete z bohatej ponuky atrakcií a aktivít pre všetkých, či už vyhľadávate oddych a pokoj v objatí prírody, alebo zábavu pre Vaše ratolesti.

KAM ÍSŤ

Pamiatky

Kalvária​

Kalvária v Banskej Štiavnici patrí k neodmysliteľným znakom tohto mesta, ktorý je viditeľný skoro z každej časti Banskej Štiavnice. Tri kostoly, devätnásť kaplniek a súsošie Panny Márie predstavuje komplex sakrálnych objektov v barokovom slohu.
O jej vznik sa zaslúžili jezuiti a bola vybudovaná v roku 1751. až do roku 1951 žila bohatým duchovným životom, ktorý sprítomňoval udalosti Ježišovho umučenia na kríži. Po tomto roku začala postupne chátrať a plniť svoj účel.
Až vďaka nadšencom zo Spolku Banskej Štiavnice ´91, Nadácie VÚB, Slovenskému skautingu a rôznym iným dobrovoľníkom a príspevkom sa ju podarilo obnoviť. Odvtedy znova plní svoj účel a všetci obyvatelia a návštevníci môžu obdivovať jej krásu.
Jej súčasťou sú aj dve expozície – expozícia o Histórii a súčasnosti Kalvárie v Dolnom kostole a expozícia Kalvária v azyle, ktorá je umiestnená v citadele banskoštiavnického Starého zámku.

Starý zámok​

Je jedným z najstarších stavebných pamiatok mesta. Na začiatku svojej existencie býval kostolom, avšak počas hrozieb tureckých vpádov bol prebudovaný na pevnosť. Jeho dominantou je pôvodne gotická hradná veža s podjazdom a jeho súčasťou je aj kaplnka svätého Michala, ktorú tvorí nadzemná aj podzemná časť, kde sa ukladali kosti, ktoré boli nájdené pri kopaní nových hrobov.
V Starom zámku sa nachádza niekoľko stálych expozícií.

Nový zámok​

Je jednou z najkrajších dominánt mesta Banská Štiavnica. Táto renesančná biela pevnosť, ktorá sa vypína na vrchu Frauenberg (Dievčenský vrch) bola postavená v 16. storočí v rámci opevňovania proti Turkom. Jeho zvláštnosťou boli tzv. živé hodiny, ktoré obyvateľom mesta oznamovali čas. Trúbením na trúbku hlásili štvrťhodiny, bubnovaním celé hodiny. Dnes sa v Novom zámku nachádza múzeum, ktoré približuje návštevníkom históriu protitureckých bojov na území Slovenska.

Radnica a súsošie Panny Márie

Radnica sídli v centre mesta, jej vysokú vežu je vidieť do ďaleka. Už viac ako 600 rokov v nej pracuje mestská rada. Pôvodne prízemný gotický dom zo 14. storočia, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. V interiéri radnice sa nachádza stropná baroková freska predstavujúca spravodlivosť. V suterénnych priestoroch radnice bola mestská väznica.

Hľadáte ubytovanie priamo v Banskej Štiavnici?

Námestie svätej Trojice

Námestie Sv. Trojice sa začalo  formovať začiatkom 16. storočia a dodnes tvorí centrum mesta. V kopcovitom teréne, na viac ako 10 metrov vysokých haldách banského odpadu zo štôlní, stoja v dvoch radoch mohutné meštianske domy. Medzi nimi sa týči morový stĺp, ktorý je spolu so súsoším sv. Trojice dominantou námestia. Morový stĺp bol postavený na znak vďaky za ústup morovej epidémie v rokoch 1710–1711. Svätotrojičné námestie, prešlo mnohými zmenami a jeho podoba sa mení dodnes. Domy, ktoré boli pôvodne v gotickom štýle, prešli masívnymi úpravami a dostali renesančnú podobu, klenby sú pozostatkom gotického slohu. Väčšinu domov zdobí na priečelí nad bránou erb rodiny, ktorej dom patril. Súsošie sv. Trojice bolo postavené v druhej polovici 18. storočia. Dnešný stĺp nahradil pôvodný jednoduchý barokový stĺp, ktorý vztýčili hneď po ústupe epidémie v roku 1711. Na námestí sa v minulosti konali veľké trhy s poľnohospodárskymi produktmi a remeselnými výrobkami. A aj dnes je počas kultúrnych podujatí námestie miestom pre jarmok.

Piargska brána

Je jedinou dodnes zachovanou bránou z bývalého mestského opevnenia, ktoré navrhol taliansky inžinier Ferraboscom. Bola postavená v roku 1554 a spolu s Novým zámkom chránila cestu do Banskej Štiavnice od Pukanca a bývalej Vindšachty. Pôvodne ju tvorila hranolová veža s priechodom v prízemí. Zo strán bola chránená valcovými baštami. Jej východnú baštu zrútili počas druhej svetovej vojny. Pôvodné mestské opevnenie pozostávalo z dvojnásobného venca opevnenia, ktorý bol vytvorený pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami – Svatoantonská, Belianska, Cilingerská, brány pri Kammerhofe a Piargska brána. Ako jediná z nich sa zachovala Piargska brána, ktorá uzatvárala vstup od Levíc a spolu s Novým zámkom chránila cestu do Banskej Štiavnice od Pukanca a bývalej Vindšachty.

Kaštieľ v svätom Antone​

Kaštieľ bol postavený na mieste opevneného stredovekého hrádku z 15. storočia a počas doby svojej existencie bol viackrát prebudovaný. Dnes slúži ako múzeum. Jeho zaujímavosťou je, že má symbolicky 4 vchody (ročné obdobia), 7 arkád (dni v týždni), 12 komínov (mesiace v roku), 52 izieb (týždne v roku) a 365 okien (dni v roku). Na jeho prvom poschodí sú dnes sprístupnené pôvodné interiéry od obdobia baroka až po druhú polovicu 19. storočia a nachádza sa tu aj poľovnícke múzeum s mnohými zbraňami a loveckými trofejami. Medzi jeho skvosty patrí aj Zlatý salón s nábytkom, ktorý venovala Mária Terézia ako súčasť svadobného daru svojej dcére Márii Antoinette.

Židovská synagóga

Postavili ju v roku 1892 a svojmu účelu slúžila do roku 1941, keď v nej zakázali konanie bohoslužieb v rámci krutých protižidovských opatrení. Po skončení druhej svetovej vojny sa síce podarilo obnoviť jej činnosť, ale po februári roku 1948, ktorý tvrdo zasiahol celú spoločnosť, opäť prestala slúžiť náboženským účelom. O rok neskôr ju Židovská náboženská obec predala mestu Banská Štiavnica, potom prešla do rúk štátu. Podľa podmienok kúpno-predajnej zmluvy z roku 1949 objekt nesmiel byť využívaný na nedôstojné ciele (zábavná miestnosť, krčma) a na jeho priečelí má byť umiestnená pamätná doska s textom oznamujúcim, že v tejto budove sídlila v rokoch 1892-1949 židovská synagóga.

Plány mesta využívať synagógu na kultúrne podujatia sa nikdy nenaplnili. Namiesto toho slúžila ako sklad, klampiarska dielňa či pre školenia a krúžky Zväzarmu. A hoci od roku 1955 je budova národnou kultúrnou pamiatkou, zaobchádzalo sa s ňou nešetrne a postupne sa dostala do havarijného stavu. Po Nežnej revolúcii prešla do súkromných rúk, ale jej stav sa len zhoršoval, až začal ohrozovať okolité stavby rodinných domov a budovy Pivovaru ERB, ktorý sídli oproti.

Práve jeho majitelia sa synagógy nakoniec ujali. Štiavnická rodina Radová rozhodla o generálnej rekonštrukcii stavby – kvôli jej výrazne narušenej statike, deštrukcii časti steny a klenby hlavnej lode. V rámci rekonštrukcie pri  nej vyrástla nová vyhliadková terasa, ktorá je obľúbenou zastávkou návštevníkov Banskej Štiavnice.

Kostol svätej Kataríny​

Námestie Sv. Trojice sa začalo  formovať začiatkom 16. storočia a dodnes tvorí centrum mesta. V kopcovitom teréne, na viac ako 10 metrov vysokých haldách banského odpadu zo štôlní, stoja v dvoch radoch mohutné meštianske domy. Medzi nimi sa týči morový stĺp, ktorý je spolu so súsoším sv. Trojice dominantou námestia. Morový stĺp bol postavený na znak vďaky za ústup morovej epidémie v rokoch 1710–1711. Svätotrojičné námestie, prešlo mnohými zmenami a jeho podoba sa mení dodnes. Domy, ktoré boli pôvodne v gotickom štýle, prešli masívnymi úpravami a dostali renesančnú podobu, klenby sú pozostatkom gotického slohu. Väčšinu domov zdobí na priečelí nad bránou erb rodiny, ktorej dom patril. Súsošie sv. Trojice bolo postavené v druhej polovici 18. storočia. Dnešný stĺp nahradil pôvodný jednoduchý barokový stĺp, ktorý vztýčili hneď po ústupe epidémie v roku 1711. Na námestí sa v minulosti konali veľké trhy s poľnohospodárskymi produktmi a remeselnými výrobkami. A aj dnes je počas kultúrnych podujatí námestie miestom pre jarmok.

Morový stĺp

Banskoštiavnický barokový morový stĺp je najvyšší svojho druhu na Slovensku a je dominantou historického námestia v Banskej Štiavnici. Postavený bol na znak vďaky za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Neskôr, v rokoch 1759 – 1764, bol prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho. Na jeho podstavci sú rozmiestnené plastiky šiestich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov: sv. Sebastian, sv. František Xaverský, sv. Barbora, sv. Rochus, sv. Katarína a sv. Jozef. Na Námestí sv. Trojice sa v minulosti  konali veľké trhy s poľnohospodárskymi produktmi a remeselnými výrobkami. Aj dnes je dejiskom rôznych kultúrnych podujatí a miestneho jarmoku, ktorý láka do Banskej Štiavnice desiatky turistov.