Donovaly a okolie

Donovaly sú plné skvelých možností – či v zime, či v lete…

Ideálne miesto na oddych i zábavu pre celú rodinu, od najmenších návštevníkov až po seniorov, a to počas celého roka. Vybrať si môžete z bohatej ponuky atrakcií a aktivít pre všetkých, či už vyhľadávate oddych a pokoj v objatí prírody, alebo zábavu pre Vaše ratolesti.

KAM ÍSŤ

Pamiatky a múzeá

Vlkolínec

Osada, ktorá sa po prvý raz spomína v roku 1376, je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Jej pôvodnými obyvateľmi boli drevorubači, pastieri a poľnohospodári. Vlkolínec je typický dvojradovou ulicovkou s dlhými dvormi. Približne v strede sa osada rozdeľuje na dve ulice. Jedna z nich vedie k barokovo-klasicistickému rímskokatolíckemu Kostolu Navštívenia Panny Márie z roku 1875, druhá smeruje strmším terénom pod úpätie vrchu Sidorovo (1 099 m). Najfotografovanejšími objektami sú zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770 stojaca na kamennom podstavci a zrubová studňa z roku 1860, ktoré nájdete približne v strede osady. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi z 18. storočia. Typickým príkladom vlkolínskeho domu je roľnícky dom, ktorý je jedným z expozícií Liptovského múzea v Ružomberku. Objekt vybudovaný v roku 1886 sprístupnili verejnosti v roku 1991. Jeho zachované pôvodné vnútorné členenie a zariadenie interiéru sú verným obrazom spôsobu života obyvateľov osady na konci 19. a na začiatku 20. storočia.

Mestský hrad v Banskej Bystrici

Hrad vznikol na návrší, kde sa križovali významné obchodné cesty „Via Magna“. V jeho priestoroch sídlili vysokí mestskí úradníci, richtár a zástupcovia cirkvi a boli tu uložené najcennejšie poklady mesta. Základ hradu tvoril farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, okolo ktorého časom pribudli ďalšie sakrálne a svetské stavby. Pôvodný vstup do hradu bol cez Petermannovu vežu, ktorá slúžila tiež ako hodinová veža, pokladnica mesta a aj väznica. Po veľkom požiari v roku 1500 pristavali k veži barbakán – predsunutý opevnený vstup. Vo veži vznikla zvonica, v ktorej zvonil od roku 1572 najväčší zvon v Uhorsku. Odlial ho bystrický majster – kovolejár Valentín Schreiber. Hrad bol opevnený vysokými kamennými múrmi, do ktorých boli včlenené 4 kruhové bašty. Najdôležitejšou častou mestského opevnenia sa stal barbakán, ktorý bol dokončený v roku 1512. V ňom bola vybudovaná vstupná brána do hradu cez dva portály, ku ktorej viedol padací most ponad 4-metrovú vodnú priekopu.

Hrad Kremnica

Partizánska republika Kalište

Toto svedectvo vojnových hrôz a útrap leží na úpätí južných svahov Nízkych Tatier, hlboko v horách medzi ihličnatými lesmi. Dnes sú to už len stopy po osade, avšak ešte začiatkom marca 1945, v mierne sa zvažujúcom údolí, v nadmorskej výške 924 metrov, tu stála osada Kalište, ktorá je dnes vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Tvoria ju základy zborených a vypálených domov, cintorín, dva domčeky s kaplnkou a osamotený, dopoly zborený strom nad hrobom padlých partizánov. Sú to nemí svedkovia tragických udalostí. Dňa 18. marca 1945 bola osada vypálená nemeckou armádou. Obyvateľstvo, ktoré zostalo nažive, sa vysťahovalo. V 2 domčekoch nájdete expozíciu múzea SNP pod názvom Partizánska republika. Spolu s expozíciou bol sprístupnený aj nový pamätník a lokalitou vedia aj náučný chodník s názvom Ako žili Kališťania, ktorý tvorí 17 informačných tabúľ, ktoré sú umiestnené v celom areáli.

Hľadáte ubytovanie priamo v Donovaloch?

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici

Je najstaršou stavbou v meste. Toto srdce mesta tu stojí už sedem storočí a oprávnene je jeho najväčšou pýchou. Ukrýva vzácne skvosty gotického umenia, a to nielen v interiéri, ale aj v exteriéri. Nazývajú ho aj Nemecký kostol, pretože o jeho výstavbu sa zaslúžili bohatí nemeckí mešťania a majitelia baní, ktorí výdatne prispievali na jeho výstavbu. Pôvodný jednoloďový kostol začali stavať na starších základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia. Postupne boli pristavené kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a sv. Jána Krstiteľa. V roku 1478 bola bočná loď prestavaná na kaplnku, ktorú zasvätili sv. Barbore, patrónke baníkov. V roku 1500 zasiahol mesto ničivý požiar a značne poškodil aj kostol Nanebovzatia Panny Márie. Po tomto požiari dostal chrám nový, honosný vzhľad. Jeho pomerne rýchlu renováciu financovali vysokými peňažnými príspevkami najbohatší nemeckí ťažiari. Ďalší požiar, ktorý bol v roku 1761 patril k najničivejším v celej Európe. V Banskej Bystrici vtedy zhorelo vyše 300 domov. Oheň zasiahol aj farský kostol a zničil interiér hlavnej lode aj hlavný drevený oltár, ktorý bol dielom Majstra Pavla z Levoče. Tento oltár, vysoký vyše 20 metrov bol vyšší ako levočský (v Bazilike sv. Jakuba v Levoči). Prepadla sa aj klenba v hlavnej lodi. Požiar nedostal do Kaplnky sv. Barbory a zachovala sa aj plastika „Kristus na Olivovej hore“, uložená v nike na južnej fasáde kostola. Po rekonštrukcii bol kostol znížený o 8 metrov, čo je vidieť na vysokých gotických oknách, pri pohľade z exteriéru.

Kostol Premenenia Pána v Španej doline

Rímskokatolícky Kostol Premenenia Pána je symbolom tejto malebnej baníckej dedinky. Vznikol na základoch pôvodnej románskej stavby a bol vysvätený v roku 1254, čo dokazuje aj latinský nápis, vytesaný do skaly nad vchodom kostola. Nachádza sa na vŕšku v opevnenom areáli. Vďaka tomu bol kostol, spolu s baštou a farou, v čase nebezpečenstva útočiskom a úkrytom pre obyvateľov. V interiéri kostola sú zachované maľby od Jozefa Hanulu a zariadenie zo 17. až 18. storočia, ako aj hlavný oltár v barokovom štýle, ktorý pochádza z rokov 1720 až 1730. Jeho najväčšou vzácnosťou je barokový organ z roku 1751, ktorý je dielom majstra Martina Podkonického, jedného z najvýznamnejších organárov neskorého baroka na Slovensku. Tento skvost medzi hudobnými nástrojmi je jediným zachovalým pôvodným organom majstra Podkonického. Dvanásťregistrový organ dali zhotoviť jezuiti pri príležitosti návštevy cisára Františka I. v banských mestách. Počas reformácie patril kostol evanjelikom, neskôr ho opäť získali katolíci. K tomto období bolo vybudované aj unikátne prekryté drevené schodisko, ktoré vedie ku kostolu z námestia. O tom, či bude kostol patriť evanjelikom alebo katolíkom rozhodlo sčítanie obyvateľstva v obci. V sčítaní „zvíťazili“ katolíci. Na znak vďaky každá katolícka rodina urobila jeden zo 162 schodov na tomto schodisku.

Ľupčiansky hrad

Asi 10 kilometrov východne od Banskej Bystrice, nad mestom Slovenská Ľupča, sa týči národná kultúrna pamiatka hrad Ľupča, ktorý založil v polovici 13. storočia uhorský kráľ Belo IV. Stojí na návrší jedného z posledných výbežkov Nízkych Tatier a spĺňal funkciu strážneho hradu, ktorý mal pod dohľadom významnú obchodnú stredovekú cestu. V areáli hradu sa nachádza aj 62 metrov hlboká studňa, z ktorej dna vedie tunel vyúsťujúci neďaleko hradu. V 16. storočí bol prestavaný na zámok. Od roku 2002 sú novým majiteľom hradu Železiarne Podbrezová a.s., ktoré vykonávajú dlhodobú rekonštrukciu hradu. Napriek rekonštrukcii je hrad prístupný verejnosti formou pravidelných prehliadok so sprievodcom.

Múzeá

Múzeum SNP

Múzeum v pamätníku SNP v Banskej Bystrici je najznámejšou stálou expozíciou, ktorá je špecializovaná na vývoj slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 – 1945 s dôrazom na dokumentáciu protifašistického oslobodzovacieho boja a Slovenského národného povstania. Expozícia je rozdelená do trinástich tematických celkov, z ktorých každý prezentuje inú kapitolu historického vývoja slovenských i svetových dejín. Výstava je tvorená panelmi so stručným historickým zhrnutím a mapkami názorne zobrazujúcimi dané obdobie, počítačmi s autentickými fotografiami a krátkymi autentickými dokumentárne filmami.

Stredoslovenské múzeum – Matejov dom

Stredoslovenské múzeum sa nachádza v priestoroch historickej budovy Matejov dom, ktorý dostal svoje meno na počesť uhorského kráľa Mateja Korvína. Aj preto sa na priečelí domu, popri mestskom znaku, nachádza aj erb kráľa Mateja a jeho manželky Beatrix. Je súčasťou banskobystrického hradného areálu a Baníckej bašty a bol postavený v roku 1479. Prvá muzeálna expozícia venovaná histórii mesta Banská Bystrica tu bola slávnostne otvorená už 17. októbra 1909. Stála expozícia História mesta Banská Bystrica predstavuje 2863 zbierkových predmetov zo zbierok Stredoslovenského múzea. V expozícii sa nachádza klenotnica s najvzácnejšími zbierkami, archeologická expozícia s replikou slovanskej polozemnice a zbierkou stredovekých kachlíc či zbrojnica. Bohatú históriu remesiel prezentuje vyše 700 zbierkových predmetov z prostredia banskobystrických cechov.

Slovenské lyžiarske múzeum

Slovenské lyžiarske múzeum, ktoré je jediné svojho druhu nájdete v malebnej obci Podkonice uvelebenej v lone prekrásnej stredoslovenskej prírody. Lyžiarske múzeum dokumentuje lyžiarsku históriu za posledných 130 rokov. Prezrieť si môžete bohatú zbierku, ktorú tvorí 650 exponátov lyží, lyžiarskych palíc a tiež 85 kusov lyžiarskych topánok. Vystavené exponáty sú doplnené aj zaujímavou fotogalériou a textovou dokumentáciou nielen z histórie slovenského lyžovania, ale aj z významných lyžiarskych podujatí. Lesk a slávu tohto obľúbeného zimného športu pripomínajú aj významné trofeje a poháre z lyžiarskych podujatí. Expozícia múzea sa náchádza v štyroch miestnostiach a zároveň aj v schodišťovom priestore. Zaujímavosťou je, že v suteréne múzea sa nachádza skalná miestnosť klenbového typu, kde sú vystavené ukážky z obdobia spred 100 rokov, ako ľudia na Slovensku začali využívať sklz na snehu.V exteriéri sú vystavené aj sklznice lyží.

Múzeum medi

Aby sa nezabudlo na dôležitý míľnik v dejinách Španej Doliny, z iniciatívy občianskeho združenia Banícke bratstvo Herrengrund, tu vzniklo múzeum medi, ako spomienka na Starohorsko-špaňodolincký región, ktorý bol v minulosti významnou baníckou lokalitou, kde sa ťažila meď. Múzeum zbiera, reštauruje a sprístupňuje historické artefakty súvisiace s ťažbou medi v regióne. V múzeu je prezentovaná kompletná zbierka minerálov z ložiska, prierez histórie ťažby a spracovania rudy, cesty exportu medi od staršej doby bronzovej do roku 1888. Expozícia je doplnená o počítačovú animáciu, ktorá znázorňuje prácu vodného ťažného stroja šachty Ludovíka. Návštevníci majú tiež možnosť vlastnoručne si vyraziť repliku herrengrunderu z roku 1739. Po návšteve múzea je možné na banícke tradície nadviazať prechádzkou so sprievodcom po malom alebo veľkom náučnom banskom chodníku.

Poštové múzeum

Poštové múzeum sídli v budove ústredia Slovenskej pošty. Môžete tu spoznať dejiny pošty, poštovníctva, známok ako aj známkovej tvorby. Medzi najpútavejšie predmety zbierkového fondu určite patria poštové štíty a tabule pochádzajúce z druhej polovice 19. storočia až po súčasnosť, ale nechýbajú ani odevné súčasti poštových úradníkov, postiliónov, doručovateľov a priehradkových zamestnancov pošty. Môžete sa tiež pokochať historickými litovými a balíkovými váhami, či predmetmi každodenného používania na poštových úradoch a poštách. Zaujímavou časťou zbierkového fondu sú aj pečiatkovacie stroje rôznych typov od tých najstarších až po tie najmodernejšie. Pre deti je tu pripravená špeciálna interaktívna miestnosťou, tzv. Detská pošta, kde sú nainštalované dve poštové priehradky – balíková a listová.